Životy svätých / Poučenia / Zamýslenia
DETI A MLÁDEŽ
(život a poučenia athoského starca o. Porfirija Kavsokaliviju)
Na tejto našej webovej stránke sme sa rozhodli uverejniť slovenský preklad poučnej knihy, ktorá nesie názov „Deti a mládež“.
V knihe sú zaznamenané poučenia athoského starca o. Porfirija Kavsokaliviju, týkajúce sa narodenia a výchovy detí,
ich duševného a telesného zdravia, vzájomného vzťahu detí a rodičov a taktiež vzájomných vzťahov rodičov.
V nej čitateľ nepochybne nájde odpovede na množstvo otázok z rodinného života.
Slovenský preklad knihy uverejňujeme so súhlasom prekladateľa pána Mgr. Mikuláša Šmajdu,
verného člena našej Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom.
Rady a poučenia starca Porfirija – TU!
Otec Porfirij sa narodil v roku 1906 vo veľmi chudobnej, no hlboko veriacej rodine v dedinke Agios Ioannis v Karistii na ostrove Evia.* Jeho vzdelanie pozostávalo z dvoch tried základnej školy. Čítaniu a písaniu resp. gramotnosti sa podľa jeho slov naučil čítaním Evanjelia a cirkevných bohoslužobných kníh. Aby materiálne pomohol rodine, jeho otec odchádza pracovať pri výstavbe Panamského kanála. Malý Evangelos, tak volali Starca, pracoval v záhrade a pásol na blízkych poliach niekoľko oviec patriacich ich rodine. Tam prečítal aj život svätého Ioanna Kolova*. Život tohto ctihodného svätca sa hlboko vryl do jeho duše a rozhodol sa ho nasledovať.
Ešte úplne mladým, vo veku 13-14 rokov, odchádza na Svätú Horu Athos. Tam sa zastavil v skyte Kovsokalivija* a stal sa poslušníkom v kélii, kde žili dvaja veľmi dobrí, no veľmi prísni starci. S nimi prežil asi 5-6 rokov. Na Svätej Hore otec Porfirij si uvedomil, čo to je život mníchov, čo je ,,skutočne“ prinášajúce radosť, ako on hovoril, počúvanie, čo je čistá láska k Bohu. Tam úprimný a čistý mládenec dostal dar prezieravosti. Neočakávane otec Porfirij veľmi vážne ochorel a Boh ukázal, že ho chce poslať do sveta, aby mohol po jemu danej milosti oduševňovať, vysvetľovať, utešovať a vzdelávať tam ľudí. Mladý mních sa vrátil do vlasti, na ostrov Evia, a zastavil sa v monastieri Svätého Charalampia v Avlonari. Tam vyzdravel z ťažkej choroby. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa stretol so Sinajským arcibiskupom Porfirijom, ktorý vidiac akými darmi je obdarovaný ho vysvätil za jeromnícha a dal mu svoje meno Porfirij. Otec Porfirij v detailoch opísal arcibiskupovi monastier na Sinaji, hoci sám tam nikdy nebol.
Keď monastier Svätého Charalamapia odovzdali mníškam ,otec Porfirij odišiel do monastiera Svätého Nikolaja v Vafii, v Egine. V 1940 roku Starec prišiel do Atén, kde bol ustanovený za opáta/rektora chrámu Svätého Gerasima pri poliklinike, ktorá sa nachádzala pri námestí Omnia. Tam 33 rokov slúžil Bohu a ľuďom, žijúc v pokornej anonymite, uskutočňujúc veľké skutky na slávu Božiu. Tisícom pomohol dosiahnuť kráľovstvo Božie. Otec Porfirij pomáhal aj lekárom, vďaka svojej prezieravosti určoval veľmi presné diagnózy. Z Božej milosti vyliečil mnohých chorých. A to všetko robil, podľa svetských pravidiel, negramotný človek, ktorý však veľmi dobre poznal písmo Sväté.
Ukončiac svoju službu v chráme Svätého Gerasima, otec Porfirij, niekoľko rokov prežil v chráme Svätého Nikolaja v Kalisii, v Pentele.** Nakoniec odišiel do Melisi v Malakasu, ktorá sa nachádzala približne asi 39 kilometrov od Atén v smere na Lamiu, a potom ešte asi 5 kilometrov po ceste do Oroposu. Tam žil takisto skromne ako predtým, znášajúc množstvo svojich chorôb, ktoré mu Boh zo Svojej lásky daroval, podľa slov Apoštola, ako ,,žihadlo …….. aby sa nepovyšoval“, *Melisi sa stali masovým pútnickým miestom. Starec sa snažil vždy ostať v anonymite, no Boh ho preslávil. ,,Svet – napíše následne, – považuje má za dobrého človeka, a všetci hovoria, že som svätý. No ja sa považujem za najväčšieho hriešnika na tomto svete…. a prosím všetkých, čo má poznali, aby sa za mňa modlili.
* Evia – ostrov, nachádzajúci sa na východnom pobreží Grécka neďaleko Atén
* Ioan Kolov, 5 st. – významná osobnosť Egyptského skytu, pamiatka na neho je 9. novembra
* Kavsokalivia – jeden z najstarších a najznámejších Athoských skytov.
Nachádza sa na juhozápadnom konci Athoského polostrova, patrí Veľkej Lavre Afanasia Athénskeho
* Omonia – centrálne námestie Atén
Starec zmierený so svetom, zomrel vo svojej kélii v skyte Kavsokalivia na Svätej Hore 2. decembra 1991 roku. Dostal správu od Boha, že jeho koniec je už blízko. Jeho želaním bolo zomrieť zmierený ďaleko od sveta, v tichosti a Božskom pokoji. Nikto okrem obyvateľov, mníchov Kavsokalivii nevedel o jeho smrti. Jeho pohreb bol veľmi skromný, po mníšsky, na tejto zemi, ktorú Presvätá Bohorodička si vybrala svojim osudom.
Po pochovaní otca Porfirija mnísi z jeho kélie ho v noci vykopali a skryli jeho telesné pozostatky na neznámom mieste. Teraz nikto nevie kde sa nachádzajú. Také bolo želanie otca Porfirija, on sám totiž nechcel aby sa jeho hrob stal pútnickým miestom.
Po smrti Starca, mnohé jeho duchovné deti, začali písať o ňom články z jeho jednotlivých životných období a vydávať o ňom knihy. V nich rozprávali o svojich osobných stretnutiach s otcom Porfirijom, uvádzali príbehy zo života druhých ľudí, ako klerikov tak aj laikov, ktorí veľmi blízko poznali Starca. V živote mnohých a mnohých ľudí otec Porfirij zohral veľmi dôležitú úlohu. Tieto knihy si pravoslávni veriaci tak zamilovali, že niektoré z nich boli vydané niekoľkokrát. Rôzne príbehy o Starcovi, rozhovory s ním, jeho rady a vysvetlenia zložitých problémov, úžasné spomienky na neho, slová uznania – taký bol ich obsah. Ale vynikajúce návody, poučenia z osobných skúsenosti Starca dávajúce nám správnu orientáciu v živote rozptýlené v mnohých knihách. To všetko, nakoniec prinútilo doktora teológie Konstantina Karakola, zozbierať ich spolu a zoradiť podľa tém a vydať ich v jednej zbierke, ktorá by zahrňovala v sebe všetky knihy o otcovi Porfirijovi. Zbierka „Kvetnaté rady“ v preklade mnícha Agafangela (Legača) bola vydaná v 2008 roku Nová Fivaida Athoského Ruského Panteleimonovho monastiera.
V tejto knihe sú poučenia Starca, týkajúce sa narodenia a výchovy detí, ich duševného a telesného zdravia, vzájomného vzťahu detí a rodičov a taktiež vzájomných vzťahov rodičov. V nej čitateľ nepochybne nájde odpovede na množstvo otázok z rodinného života.
Keď niektorým radám otca Porfirija nebudete rozumieť nič si z toho nerobte. Možno ich pochopíte s odstupom času, alebo môžete poprosiť o radu duchovne skúsenejšieho človeka. Najdôležitejšie je však mať dobru psychickú pohodu a byť otvorený k tomu, aby sme vnímali duchovné rady Starca.
Otec Porfirij nás často učil svojim osobným príkladom. Inšpirujúc sa modlitbou, láskou a príkladom Starca môžeme vyriešiť problémy, ktoré nás ťažia mnoho rokov.
Od redakcie