Tropár sviatku

Pri pôrode si panenstvo zachovala,

pri zosnutí si svet neopustila, Bohorodička.

Zosnula si k životu, lebo si Matka Života

a svojimi modlitbami zbavuješ od smrti naše duše.

Kondak sviatku

Ani hrob ani smrť nezabránili Bohorodičke,

aby sa za nás ustavične modlila.

Stala sa našou pevnou nádejou.

Lebo ako matka Života, bola uvedená do života Tým,

ktorý prebýval v jej lone.

Isus Christos počas svojich strašných múk na kríži zveril svoju matku Presvätú Bohorodičku do opatery apoštola Jána (Jn 19, 26-27), a tak po Jeho nanebovstúpení žila Bohorodička v Jánovom dome v Jeruzaleme a určitý čas v Efeze, kde apoštol Ján vykonával apoštolskú službu. V Písme Svätom nie je zaznamenaná udalosť jej usnutia a nanebovzatia, avšak podrobne sa o nich dozvedáme z Cirkevnej Tradície.

Usnutie Božej Matky bolo sprevádzané viacerými nezvyčajnými javmi. Ako hovorí Cirkevná Tradícia, Bohorodička sa často modlila za skoré oddelenie jej duše od tela. Tri dni pred jej usnutím, zjavil sa Jej archanjel Gabriel, ktorý Jej oznámil, že Jej pozemský život sa blíži ku koncu. Bohorodička sa zaradovala svojmu odchodu a oznámila zvesť od archanjela apoštolovi Jánovi. Túžila sa však ešte rozlúčiť s ostatnými apoštolmi, ktorí boli v tom čase mimo Jeruzaléma, zaneprázdnení hlásaním radostnej Evanjeliovej zvesti. Zásahom Božej prozreteľnosti sa zo všetkých končín apoštoli v tom čase zišli v Jeruzaleme, aby sa s Ňou rozlúčili, okrem apoštola Tomáša. Bohorodička očakávala ukončenie pozemských dní v pokoji a radosti, lebo vedela, že tam v Nebi sa stretne so svojim Synom a Bohom, po čom veľmi túžila. V čase oddelenia Jej duše od tela zjavil sa v neobyčajnom svetle Hospodin so zástupom anjelov a svätými, a prijal do svojho náručia Presvätú Jej dušu. Na ikone sviatku je Jej duša znázornená v podobe dieťaťa zavinutého v plienkach, čo predstavuje jej nevinnosť, duševnú krásu a čistotu.

V čase pohrebu, keď apoštoli niesli Jej Prečisté telo a celý sprievod šiel slávnostne cez Jeruzalem, nepriatelia kresťanstva (židovskí kňazi a učenci) nemohli strpieť tak slávnostné pochovávanie Bohorodičky. Chceli rozohnať sprievod a Jej telo spáliť. Avšak oblačný kruh chránil Prečisté telo Božej Matky aj celý sprievod. Židovský kňaz Afoniáš chcel dokonca prevrátiť lôžko, na ktorom bolo uložené telo Bohorodičky, no v tej chvíli mu neviditeľná sila odťala obe ruky. Neskôr úprimne oľutoval svoj čin, bol uzdravený a stal sa kresťanom.

Telo Bohorodičky bolo uložené do hrobu v Getsemanskej záhrade, ako si to Ona sama priala, kde boli pochovaní jej rodičia a spravodlivý Jozef. Tri dni potom prišiel do Jeruzalema aj apoštol Tomáš, ktorý nebol pri usnutí Bohorodičky a uložení Jej tela do hrobu. Túžiac ešte raz Ju vidieť a vzdať jej úctu, apoštoli odkryli hrob, no Jej telo už v hrobe nenašli. Boží Syn, tak ako sám vstal z mŕtvych v tretí deň a v štyridsiaty sa vzniesol na nebo s telom, tak aj svoju Matku vzkriesil v tretí deň a vzal ju aj s telom k Sebe. Preto sa tento sviatok častokrát nazýva aj Nanebovzatie Presvätej Bohorodičky. Ešte v ten istý deň sa apoštolom zjavila Bohorodička v sprievode nebeských anjelov a povedala im: „Radujte sa, lebo som s vami po všetky dni“.

Tento sviatok nie je sviatkom smútku, ale veľkej radosti. Bohorodička je našou najväčšou Orodovničkou, Ktorá neprestajne prosí svojho Syna, aby daroval svetu pokoj a spasil naše duše. Pravoslávna Cirkev Bohorodičku uctieva ako takú, ktorá je „čestnejšia než cherubíni a neporovnateľne slávnejšia než serafíni“.

V pravoslávnej Cirkvi tomuto veľkému sviatku predchádza dvojtýždňový pôst a do stredu pravoslávnych chrámov sa vykladá plátno nazývané Plaštenica, na ktorej je vyobrazená udalosť Usnutia Presvätej Bohorodičky. V niektorých chrámoch je v tento deň zvykom posväcovať kvety.