Tropár sviatku

Tvoje narodenie, Bohorodička, Panna,

zvestovalo radosť celému svetu,

lebo z Teba zažiarilo slnko spravodlivosti

Christos Boh náš, ktorý zrušil kliatbu

a dal nám požehnanie.

Zvíťazil nad smrťou a daroval nám večný život.

Kondak sviatku

Tvoje narodenie, Prečistá,

zbavilo Joachima a Annu hanby bezdetnosti,

a Adama a Evu oslobodilo od večnej smrti.

Aj tvoj ľud ho oslavuje, zbavený viny hriechov.

Preto ti vďačne spieva:

„neplodná porodila Bohorodičku a darkyňu nášho života“.

Vieroučný rozdiel týkajúci sa dedičného hriechu Bohorodičky

medzi učením pravoslávnej Cirkvi a rímskokatolíckym učením.

„Nepoškvrnené počatie Panny Márie“

V súvislosti s Narodením Presvätej Bohorodičky je dôležité poukázať na vieroučný rozdiel medzi učením pravoslávnej Cirkvi a rímskokatolíckym učením týkajúci sa prvorodeného dedičného hriechu Bohorodičky. Pravoslávna Cirkev učí, že iba vtelenie jediného Syna a Slova Božieho zo Svätého Ducha a Panny Márie je čisté a nepoškvrnené, a teda že Presvätá Bohorodička sa narodila s prvorodeným – dedičným hriechom. Sv. apoštol Pavol vyhlasuje, že nikto z ľudí nie je oslobodený od dedičného hriechu. V liste k Rimanom píše: „Všetci sú pod hriechom“ (Rim 3, 9).

Bohom zjavenú pravdu jednej, svätej, všeobecnej a apoštolskej Cirkvi o Bohorodičke rímskokatolíci zmenili, keď pápež Pius IX., bulou Ineffabilis Deus 8. decembra 1854 vyhlásil učenie o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie za dogmu. Rímskokatolíci tvrdia, že Panna Mária musela byť oslobodená od dedičného hriechu, aby mohla porodiť bezhriešneho Christa Spasiteľa. Pri obhajobe učenia o nepoškvrnenom počatí Panny Márie sa rímskokatolíci odvolávajú na slová, ktoré Panna Mária vyslovila pri zjavení sa Bernadete v Lurdoch 25. marca 1858: „Ja som Nepoškvrnené počatie.“ Pravoslávni teológovia proti tomu argumentujú tým, že tieto slová je potrebné chápať takto: Nepoškvrnené počatie Božieho Syna je najvyššou slávou Najčistejšej (cirkevnoslovansky Preneporočnej) Panny. Pravoslávna Cirkev neoslavuje Pannu Máriu z dôvodu, že bola počatá bez dedičného hriechu, ale preto, lebo porodila Spasiteľa sveta, že ona jediná vyplnila to, čo Boh pôvodne očakával od človeka.

Pravoslávna Cirkev robí rozdiel medzi hriechom dedičným a medzi hriechom osobným. Dedičný hriech chápe ako stav padlého človeka, v ktorom sa každý človek rodí prirodzeným spôsobom. Tento padlý stav je dôsledkom hriechu, ktorý prví ľudia Adam a Eva spáchali v raji. Dedičný hriech nie je prejavom našej slobodnej vôle. Je to stav, ktorý dedíme. Z neho sa však môžeme oslobodiť novým narodením z vody a Ducha, čiže svätou tajinou Krstu. Iná vec je osobný hriech. Osobný hriech je prejavom našej slobodnej vôle. Osobný hriech nie je záležitosťou dedičnou. Ak sa teda dedičný hriech prenáša cestou prirodzeného počatia a rodenia, potom to znamená, že je od neho oslobodený iba a jedine sám Isus Christos, ktorý sa narodil osobitným spôsobom z Panny a Svätého Ducha. Sväté Písmo jasne svedčí, že Panna Mária bola počatá a narodila sa prirodzeným spôsobom od svätého Joachima a Anny, teda bola počatá a narodila sa s dedičným hriechom. Písmo nikde nehovorí o osobitnom počatí a narodení Panny Márie. Pravoslávna Cirkev teda na základe Svätého Písma, Svätej Tradície, všeobecných snemov aj učení svätých otcov učí, že Presvätá Bohorodička sa narodila s prvorodným – dedičným hriechom, ale nedopustila sa osobných hriechov.

Prvým veľkým sviatkom v cirkevnom liturgickom kalendári je sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorý pravoslávna Cirkev slávi 8/21. septembera (cirkevný liturgický kalendár začína 1. septembra). Udalosť Narodenia Presvätej Bohorodičky podobne ako ďalšie dva veľké Bohorodičné sviatky (Uvedenie do chrámu Presvätej Bohorodičky a Usnutie Presvätej Bohorodičky) nie sú zaznamenané v žiadnom zo štyroch kanonických evanjelií. Dozvedáme sa o nej zo Svätej Tradície a zmienku nachádzame v apokryfnom evanjeliu sv. Jakuba, Hospodinovho brata podľa tela, t.j. syna svätého Jozefa Obručníka z prvého manželstva. Je treba v tejto súvislosti povedať, že Židia, a rovnako tak i Sväté Písmo, nemajú vo zvyku viesť rodokmeň žien.

Narodenie Presvätej Bohorodičky a tiež Jej dôležitá úloha v tomto svete však bola predpovedaná viackrát už v Starom Zákone. Najznámejšie je proroctvo proroka Izaiáša, ktorý predpovedal svojou Bohom vnuknutou rečou novozákonnú pravdu: „Hľa, panna počne a porodí Syna a dajú Mu meno Emanuil, čo v preklade znamená: S nami Boh“ (Iz 7, 14; Mt 1, 23). V Starom Zákone nájdeme aj niekoľko predobrazov (predobraz – názorné proroctvo), ktoré poukazujú na Presvätú Bohorodičku. Počas večernej bohoslužby sviatku sa čítajú tri úryvky zo Starého Zákona, kde sa v predobrazoch hovorí o Jej príchode aj poslaní. V prvom čítaní (Genezis 28; 10-17) sa hovorí o Jakubovom sne, v ktorom Jakub videl rebrík, ktorý vrchným koncom siahal po nebo, a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. Tento rebrík je predobrazom Presvätej Bohorodičky, ktorá sa stala rebríkom medzi zemou a nebom. V druhom čítaní z proroctiev Ezechiela (Ez 43; 27 – 44; 4) sa hovorí o Božom dome a nebeskej bráne. Bohorodička je živý Boží chrám a brána „ktorá bude zatvorená … a nikto ňou nesmie vchádzať“, čo je vyjadrením toho, že navždy zostala pannou. A v treťom čítaní z knihy Prísloví (Príslovia 9; 1-11) sa svätá múdrosť spája s Bohorodičkou, ktorá je najvznešenejšou múdrosťou, hneď po samotnom Christovi.

Narodenie Presvätej Bohorodičky bolo vymodlené spravodlivými manželmi sv. Joachimom a Annou (Joachim pochádzal z rodu proroka a kráľa Dávida a Anna z rodu veľkňaza Árona), ktorí dlhé roky až do neskorej staroby nemali deti, pretože Anna bola neplodná. Nemať deti sa v tom čase považovalo za príznak Božieho nepriazne za nejaký ťažký hriech. Spravodliví manželia boli preto častokrát opovrhovaní aj tými najbližšími z rodu. Dokonca raz v istý veľký židovský sviatok Joachim prišiel do Jeruzalemského chrámu a priniesol podľa zvyku aj štedrý dar – obeť Bohu. Tú však veľkňaz v chráme neprijal a odmietol s tým, že nemôže byť milý Bohu dar hriešnika, ktorému Boh nepožehnal mať potomstvo. Opovrhnutie bolo tak veľké, že Joachim so zármutkom a v duševnej tiesni opustil Jeruzalem a odišiel do pustých miest v horách, kde sa so skľúčeným srdcom ponoril do modlitby. Keď sa o tom dozvedela jeho spravodlivá žena Anna, jej duša sa naplnila ešte väčšou ťahobou a bolesťou. Tiež sa oddala modlitbe a žalovala sa Bohu, prečo zvieratá majú svoje mláďatá a vtáky svoje vtáčatá a jej nie je dopriate mať dieťa. V tom čase sa v záhrade, kde sa Anna so skľúčeným srdcom modlila k Bohu, zjavil Boží anjel, ktorý jej oznámil, že počne a porodí dcéru, ktorá sa stane vrcholom ľudskej čistoty a svätosti, vďaka ktorej budú požehnané všetky národy zeme, a ktorá sa bude volať Mária. Boží anjel navštívil aj Joachima, ktorému taktiež oznámil túto radostnú zvesť. Jeho zármutok sa v tej chvíli zmenil na radosť. Vrátil sa ako mu Boží anjel povedal späť do Jeruzalema, kde pri Zlatej bráne stretol svoju ženu Annu. Obaja manželia sa poďakovali a poklonili Bohu v chráme a vrátili domov. Po Bohom stanovenom čase sa im v pokročilom veku, v neveľkom Galilejskom meste Nazarete narodila dcérka, a tak ako im povedal Boží anjel, nazvali ju Mária.

Bohoslužobné texty pravoslávnej Cirkvi tohto sviatku aj dňa po ňom, keď pravoslávna Cirkev vzdáva úctu sv. rodičom Bohorodičky sú plné radosti, nádeje a Božej veľkosti a lásky. Narodenie Presvätej Bohorodičky bolo radosťou nielen pre Jej spravodlivých rodičov, príbuzných a žijúcich v tých dňoch v Nazarete, no stalo sa radosťou celého sveta, pretože sa uskutočnilo kvôli človeku a kvôli našej spáse. Svätí otcovia Cirkvi Narodenie Presvätej Bohorodičky nazývajú počiatkom našej spásy. Aj jedna z bohoslužobných piesni tohto sviatku začína slovami: „Ľudia, dnes je počiatok našej spásy…“ (Litijna stichira sviatku).

Ikonografia tohto sviatku sa taktiež opiera o apokryfné texty. V centre ikony sa zobrazuje sv. Anna na lôžku, pri ktorej je skupina veseliacich sa príbuzných. V dolnej časti ikony sú dve ženy pripravujúce kúpeľ pre dieťa – Máriu, ktorá je zavinutá do bieleho plátna symbolizujúceho jej čistou. To že Bohorodička na ikone nezaujíma centrálne miesto je symbolom jej pokory. Na ikone sa niekedy zobrazujú aj ďalšie scény ako prinášanie darov príbuznými, príprava slávnostného stolovania, scéna Joachima ako mu anjel oznamuje radostnú zvesť o narodení Bohorodičky, scéna Joachima a Anny ako držia v náruči Máriu, či objatie Joakima a Anny atď. Známa je aj ikona spravodlivej Anny, ako sa modlí v záhrade. Anna je tam zobrazená pri strome okolo ktorého poletujú vtáčatá. Táto scéna znázorňuje spravodlivú Anna v čase, keď sa žalovala Bohu „…prečo vtáky majú svoje vtáčatá a jej nieje dopriate mať dieťa…“.

V Pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Humennom je ikona Narodenia Presvätej Bohorodičky rozpísaná v chrámovej lodi na južnej klenbe.