3. ČASŤ

Poučenia athoského starca

o. Porfirija Kavsokaliviju,

týkajúce sa narodenia a výchovy detí,

ich duševného a telesného zdravia,

vzájomného vzťahu detí a rodičov

a taktiež vzájomných vzťahov rodičov.

 

Do slovenčiny preložil

Mgr. Mikuláš Šmajda.

USTÚP, ABY SI ZACHRÁNIL SVOJE DIEŤA

Mladý, ctižiadostivý, asi dvadsaťpäťročný muž chcel aby jeho otec kúpil susedný obchod na zvýšenie ich obchodného obratu. Otec však bol presvedčený, že je to pre nich nerentabilné a preto požiadal otca Porfirija o radu. Starec, obdarený darom jasnozrivosti, mu povedal, že jeho syn potrebuje ešte niekoľko rokov na to, aby sa zbavil svojho mladíckeho egoizmu. Otec aj sám vedel, že ich vzťah so synom sa dostal do slepej uličky, ako sa hovorí „padla kosa na kameň.“ Uvedomoval si, že ak nesplní jeho želanie, tak syn od neho odíde. Vidiac do budúcnosti, otec Porfirij povedal: „Zdá sa mi, že tvoj syn môže urobiť chybu, no ty sa dopustíš zločinu, keď uprednostníš stratu syna pred finančnou stratou, ktorá je pre teba zanedbateľná. Urob jednu chybu z nespočetného množstva úspešných operácii a zachrániš dobrý vzťah so synom. Počkaj ešte nejaký čas a už nebude trpieť pre svoju tvrdohlavosť. A to chybné rozhodnutie bude pre neho poučením do jeho ďalšieho života. Otec ustúpil. Prišiel o nejaké peniaze, ale zachránil svojho syna.

 

ĽAHOSTAJNÝ MLADÝ ČLOVEK SA STÁVA VERIACIM

V roku 1989 – 1990 navštívil americké štáty Virgínia a Severná Karolína kde uskutočňoval aj duchovné cvičenia. Medzi jeho poslucháčkami bola aj jedná grékyňa, ktorá práve chcela cestovať do Grécka. Poprosila ho, aby jej poradil nejakého spovedníka. N. jej poradil, aby sa obrátila na otca Porfirija, ktorého dobré poznal a ktorý mu veľmi pomohol.

Keď sa vrátila naspäť do Ameriky a stretla sa s N., porozprávala mu o tom ako sa stretla so Starcom a srdečne mu ďakovala za jeho odporúčanie. Veľmi na ňu zapôsobilo to, že otec Porfirij jej do podrobnosti opísal jej americký dom, ich obchod a deti. O jej synovi dokonca povedal, že má na tele materské znamienko. V tej chvíli nevenovala tomu žiadnu pozornosť.

S veľkou úctou a nadšením rozprávala svojím deťom o otcovi Porfirijovi, a o tom, čo jej hovoril. Povedala, že len v jednej veci sa „pomýlil“, keď jej povedal o materskom znamienku. Vtedy jej syn dojatý rozprávaním matky povedal, že skutočne má materské znamienko, ale nikomu o ňom nepovedal. Matka nevidela svojho syna nahého keď vyrástol a preto nemohla vedieť, že na jeho tele sa objavilo znamienko. Od svojej mladosti bol mladý človek ľahostajný k náboženstvu. Slova Starca sa stali preňho prelomom. Začal sa utvrdzovať vo viere a stal sa hlboko veriacim človekom.

 

RADY RODIČOM O DEŤOCH

V 1977 roku moja manželka otehotnela. Naša radosť bola neopísateľná. Chceli sme sa s ňou podeliť s otcom Porfirijom, s ktorým sme sa delili tak o svoje strasti ako aj radosti od prvej chvíle nášho stretnutia. Starec upevňoval náš vzťah svojimi modlitbami a radami, naplnenými múdrosťou a inšpiráciami.

Preto sme išli za ním, aby sme mu oznámili túto radostnú udalosť. Bol spokojný a z jeho tváre vyžarovala radosť:

– „Teraz vaše šťastie je úplné! – povedal.

– „Náš dobrý Boh vám dal všetko! Ste dobrí ľudia a Hospodin zariaďuje tak, aby dobrí mali všetko čo potrebujú. Niekoľkokrát som vám povedal, že budete mať dieťa. Ale vy deti moje sa podobáte na neveriaceho Tomáša. Neveríte tomu, čo vám hovorím. Viem, že má máte radi, ale máte slabú vieru a často tápete….. Čo mám s vami robiť…. Prichádzajte za mnou častejšie, lebo je to pre vás nevyhnutné. Keď za mnou prichádzate, tak ste skľúčení, plní pesimizmu a zúfalstva. Keď však odchádzate, tak ste natešení a šťastní, posilnení vo viere. Vaše auto sa nevlečie cestou, ale priam letí.

A teraz, pokračoval Starec, si sadnite. Poviem vám niekoľko slov, na ktoré ako budúci rodičia nikdy nesmiete zabúdať. Chcel by som, aby ste si to veľmi dobre zapamätali, zachovali vo svojej hlave a plnili doslovne keď nechcete aby vaše dieťa bolo nešťastné, a Vy s ním.

Prichádzajú za mnou stovky rodičov, aby som pomohol ich deťom. Mnohí z nich sa stali narkomanmi, dostali sa do zlých partií. Urážajú svojich rodičov, pýtajú od nich peniaze, aby ich následne minuli na drogy, alebo prehrali v hazardných hrách. Keď rodičia im už nemajú čo dať, začnú sa im vyhrážať a dokonca biť. Mnohí rodičia idú až tak ďaleko, že začínajú preklínať svoje deti a dokonca deň a minútu keď sa narodili. Videl som plačúcich rodičov padlých detí, ktorí neustále opakovali, že by bolo lepšie, keby sa nikdy nenarodili. Predtým mali iba smútok a problém, že nemajú deti a teraz majú množstvo ťažkostí a problémov práve kvôli ním. Boli aj takí, ktorí sa dokonca začali vyhýbať ľuďom, lebo sa hanbili za svoje deti.

Rodičia ma prosia, aby som svojimi modlitbami pomohol zachrániť ich deti. Keď sa však opýtam ich, že čo urobili preto, aby pomohli týmto nešťastným stvoreniam, odpovedajú mi, že takmer všetko, no stratili ich, keď sa stali závislými a dostali sa spod ich kontroly!

Nie, hovorím im, vy ste zmeškali. Premrhali ste ich detské roky, čakajúc až kým sa nestanú závislí a vtedy ste chceli začať z ich výchovou, a tu sú následky. Čakajte ešte horšie. Dieťa je ako cesto. Čím je mäkšie, tým sa lepšie tvaruje. Tak je to aj s deťmi. Čím je dieťa menšie, tým sa ľahšie vychováva, formuje a rozvíja jeho charakter.

A teraz, keď ste si spomenuli, že máte deti, lepšie povedané, oni vám to pripomenuli svojou neposlušnosťou, nemravnosťou, priestupkami a svojimi požiadavkami, teraz už je neskoro. Vtáčik uletel. Keď vtáčik vyletí z klietky, je ho veľmi ťažko chytiť, takmer nemožné!

Výchova dieťaťa — je to začiatok a koniec tých povinností, ktoré majú rodičia pred ľudským stvorením, ktoré s Božou pomocou priviedli na svet! Rodičia, ktorí neuspeli v správnej výchove svojich detí, neuspeli vo všetkom /ničom/! Vo všetkom! Predpokladajme, že sú rodičia, ktorí celý svoj život zasvätili hromadeniu peňazí, aby zvýšili svoje príjmy a stali sa veľmi bohatými, keď však v tom čase nič neurobili vo výchove svojich detí, tak vám poviem, že nič nedali svojím deťom, ale naopak hromadili peniaze preto, aby sa z ich detí stali lenivci, povaľači a v mnohých prípadoch dokonca zločinci. Áno! Som presvedčený v tom. Vychovali zločincov.

A viete prečo? Preto, že peniaze v rukách morálne skazených, prinášajú nešťastie nie len im, no aj tým ktorí sa s nimi stýkajú. Preto, že tých druhých ich materiálne potreby nútia k tomu, aby sa im predávali a bohatí ich využívajú ako bezmocných, kde, kedy a ako oni chcú. Ale vždy je to predovšetkým na zlo.

Vari ste nikdy nepočuli ľudovú múdrosť: „Peniaze kazia charakter?“ Výstižnejšiu charakteristiku som nepočul. Za príkladom nemusíme isť ďaleko. Vari Judáš nezradil Krista za peniaze? Za tridsať strieborných? To je evidentné! Vari tento príklad nie je dostačujúci pre to, aby sme sa presvedčili o deštruktívnom efekte peňazí, keď sa nachádzajú v rukách ľudí, ktorí nemajú vo svojom srdci Boha? A tak tí, ktorí sa nestarajú o správnu výchovu svojich detí, koho si myslíte, že ;vychovávajú? Vychovávajú Judášov! Áno! Presne Judášov! O nešťastní. Hromadia si skvosty tu na Zemi a vôbec ich nezaujíma „Kráľovstvo Nebeské.“

Okrem toho bohatstvo, ktoré nahromadia, samotní si ho nestihnú užiť. A ich zlé vychované deti ho nedokážu zachovať. A viete prečo? Preto, že samotní rodičia trpia nevyliečiteľnou chorobou, ktorá sa volá láska k peniazom. A tejto túžby sa nezbavia až do svojej smrti. Sú ľahostajní k všetkým Božím požehnaniam, ktoré Boh dal človeku. Preto aj tak zomrú, neužijúc si tieto peniaze. Čo sa týka ich detí, ktorým svojou zlou výchovou pomohli k tomu, že sú neschopní akejkoľvek práce, tak tie tiež nie sú schopní ich zachovať. Veď ušetriť peniaze je ťažšie ako ich zarobiť!

Preto bez správnej výchovy nie je nič. Dieťa si osvojuje správne výchovne prvky nie tak ako to mi chceme a už vôbec nie vtedy kedy to chceme! Výchova sa začína od chvíle počatia a pokračuje počas celého obdobia tehotnosti. Od jeho narodenia až do dospelosti, nároky na jeho výchovu stále narastajú.

Hovorím vám to najhlavnejšie a preto chcem, aby ste tomu venovali osobitnú pozornosť. Keď sa dieťa nachádza ešte v lone matky, už vtedy rodičia sa musia začať oňho náležite starať! Áno! Už vtedy! Opýtate sa má: čo môžeme urobiť pre dieťa, nachádzajúcom sa v matkinom lone?

A ja vám odpoviem: mi sami – nič! Ale Ten, kto mu dal život — všetko. Pravdupovediac, vari existuje väčší zázrak ako zázrak počatia? Samozrejme že, nie!

Preto sa musíme na neho obracať a prosiť ho v našich modlitbách o dokonalosť tela a ducha počatého dieťaťa. A On z milosti Svätého Ducha všetko zariadi. Ale naše modlitby sa týmto nekončia, naopak. Po narodení dieťaťa, tak ako rastie ono, musíme sa stále viac zaň modliť.

Takýmto spôsobom dávame najavo, že skutočne dôverujeme správnej výchove nášho dieťaťa Bohom. A keď sa naše dieťa nachádza pod priamym, stálym dohľadom a ochranou Boha, vtedy môžeme byť presvedčení, že nikdy nezíde zo správnej životnej cesty.

V čase spovede som poprosil Starca, aby mi povedal niečo o mojich deťoch, odpovedal mi: „Tvoj syn sa podobá viac na teba a dcéra na svoju matku. Tak ste si ich rozdelili, jedno – jednému, druhé – druhému, aby sa nikto nesťažoval.

Predtým než otec Porfirij, tesne pred svojou smrťou, odišiel na Svätú Horu, opýtal som sa ho, či mám správny vzťah so svojím synom: „Tvoj vzťah so synom je taký aký má byť, – odpovedal Starec. No venuj pozornosť tomu aký máš vzťah so svojou dcérou. Skutočne, v predvečer som ju pokarhal za drobnú škodu, ktorej sa dopustila za stolom počas večere.“ „Veľmi miluj svoje deti“, povedal mi otec Porfirij. V problémoch a ťažkostiach svojích detí sú hlavnými vinníkmi rodičia. Všetké problémy sa začínajú od rodičov. Rodičia sú povinní sa stať svätými, vtedy osvietia svoje deti a potom už nebudú žiadne problémy. Keď medzi rodičmi je zlý vzťah a spolu nevychádzajú medzi sebou, ich deti sa stávajú problémovými.

Otec Porfirij, neustále opakoval:

„Keď rodičia nežijú v mieri a harmónii, ich deti budú mať vždy ťažkosti.“

A ešte:

„Nikdy nesmieme karhať svoje deti. Najlepšie im je dávať dobré rady. Keď chceme, aby naše deti niečo urobili, musíme im byť osobným príkladom a vzorom a potom vzopnúť svoje ruky k Bohu a modliť sa.“ Musíme stihnúť do 12 roku ich života byť ich dobrým vzorom.

„Nemusíme nikoho nútiť chodiť do Cirkvi. Kristus povedal: „Kto chce ísť za mnou“

-Geronda, čo mám povedať svojmu synovi, ktorý sa v poslednej dobe veľmi zblížil s jedným dievčaťom?

-A ty sa poznáš s ňou? – opýtal sa Starec. Nie.

Potom odkiaľ si vzala, že je zlá?

Nenadávaj svojmu synovi ako to často robíš, ale povedz mu: Počúvaj má syn môj, takmer celý čas som medzi svojími bratmi a nepáči sa mi, čo robíš. Prosím ťa, polepši sa. Veď ani Boh nepožehnáva tomu čo robíš. A tvoj syn sa sám rozhodne, čo má robiť. Rozumieš? Netreba deťom neustále len vyčítať, ale byť im príkladom a vzorom. Nepoučuj a nenadávaj svojím deťom, – povedal Starec.

A čo mám robiť, Geronda,? – opýtala sa

„Modli sa a všetko hovor Bohu, aby na nich prichádzalo viac požehnania …. a nie naopak ako je to teraz. Hovor svojím deťom, že sa musia učiť, aby z nich vyrástli dobrí ľudia a nie zapliesť sa so zlými skupinami mladých.

Keď prosíme deti, aby niečo urobili, alebo boli opatrní, utíšili mladšieho brata, alebo sestru… presne to upevňuje ich vzťah.

Nesmieme nikdy uprednostňovať jedno dieťa pred druhým. Deti si veľmi závidia.

Tri sily pôsobia na dušu: dobrá, zlá a tretia neutrálna – sila samotnej duše.

Čím je dieťa energickejšie, tým je citlivejšie a zraniteľnejšie.

Kto nedržal v ruke remeň, ten nemá rád svoje dieťa.